Sukot, známy aj ako Sviatok stánkov alebo Sviatok úrody, je spolu s Pesachom a Šavuotom jedným z troch hlavných pútnických sviatkov v judaizme.
Sukot sa začína päť dní po Jom Kipure (Deň zmierenia) a trvá sedem dní. V Izraeli a v niektorých židovských liberálnych komunitách sa slávi sedem dní, zatiaľ čo v diaspóre (mimo Izraela) sa v tradičných komunitách slávi osem dní.
Názov Sukot pochádza zo slova "sukkah", čo znamená dočasná chatrč. Židia počas tohto sviatku trávia čas v sukách, ktoré si stavajú na dvore alebo na terase, a pripomínajú si tak skúsenosti Izraelitov, ktorí žili v sukách počas 40-ročného putovania po púšti po odchode z egyptského otroctva.
Tradície a rituály
Jedným z hlavných rituálov Sukot je "obrad štyroch druhov" (arba'at ha-minim), pri ktorom sa máva zväzkom pozostávajúcim z palmovej ratolesti (lulav), dvoch vŕbových vetvičiek (aravot), troch myrtových vetvičiek (hadassim) a etrogu (citrusového plodu podobného citrónu). Mávanie týmito druhmi do šiestich strán symbolizuje uznanie Božej všadeprítomnosti.
Sukot je tiež časom radosti a pohostinnosti. Rodiny a priatelia sú často pozývaní do suky na jedlo a oslavy. V niektorých komunitách je zvykom pozývať symbolických hostí, tzv. uchpinim, ktorí sú duchovným stvárnením biblických postáv, ako sú Abrahám alebo Mojžiš.
Sukot v poľnohospodárskom kontexte
Pôvodne bol Sukot sviatkom spojeným so žatvou, keď Izraeliti ďakovali Bohu za požehnanie úrody. V tejto súvislosti sa Sukot niekedy označuje aj ako sviatok úrody (Chag ha-Asif).
Koniec Sukot
Na konci Sukot sa konajú ďalšie dva dôležité sviatky, Šemini Atceret a Simchat Tóra. Šemini Atceret, čo znamená "ôsmy deň zhromaždenia", je samostatný sviatok, ktorým sa končí Sukot. Simchat Tóra, čo znamená "radosť z Tóry", je deň, keď sa končí cyklus ročného čítania Tóry a začína sa odznova.
Hoci má Sukot historický aj poľnohospodársky význam, pre mnohých Židov je predovšetkým časom radosti, vďaky a spoločenstva.
