OmaľovánkyOmaľovánky ZvieratáObojživelníky Omaľovánky

Obojživelníky Omaľovánky

Obojživelníky (Amphibia) sú skupinou premenlivých stavovcov, medzi ktoré patria napríklad žaby, ropuchy, salamandry a mloky. Sú jednou z najstarších skupín suchozemských stavovcov, pričom prvé obojživelníky sa objavili v období devónu, približne pred 370 miliónmi rokov.

Obojživelníky - zaujímavosti a informácie

  1. Charakteristika: Obojživelníky sú ektotermné, čo znamená, že ich telesná teplota závisí od prostredia. Majú hladkú, vlhkú kožu, ktorá je schopná vymieňať plyny s okolím, čo im umožňuje dýchať cez kožu. Niektoré obojživelníky však majú pľúca, ktoré slúžia na dýchanie vzduchu.
  2. Životný cyklus: Obojživelníky sú známe svojím jedinečným životným cyklom. Väčšina obojživelníkov prechádza procesom metamorfózy od larválneho štádia (napr. hlaváč), ktoré žije vo vodnom prostredí, až po dospelého živočícha, ktorý môže žiť na súši.
  3. Rozšírenie a biotop: Obojživelníky sú rozšírené po celom svete s výnimkou najextrémnejších klimatických oblastí, ako je napríklad Antarktída. Vyskytujú sa v rôznych biotopoch, od tropických lesov po hory, púšte a Arktídu.
  4. Diéta: Väčšina obojživelníkov je mäsožravá a živí sa prevažne bezstavovcami, ako je hmyz a slimáky. Niektoré väčšie druhy obojživelníkov sa môžu živiť malými hlodavcami, vtákmi a dokonca aj inými obojživelníkmi.
  5. Riziká: Obojživelníky sú jednou zo skupín živočíchov, ktoré najviac trpia zmenou klímy, stratou biotopov, chorobami, znečistením a invazívnymi druhmi. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) sú obojživelníky skupinou stavovcov s najväčším počtom druhov ohrozených vyhynutím.

Obojživelníky zohrávajú kľúčovú úlohu v ekosystémoch na celom svete, pretože slúžia ako predátori pre mnohé druhy bezstavovcov a ako potrava pre mnohé druhy vtákov, cicavcov a plazov. Sú dôležité aj pre človeka ako zdroj vedeckého výskumu a ukazovateľ zdravia životného prostredia.

.pf-title{ display:none; } .tdi_55{ display:none; } .tdb-title-text{ display:none; }